Hlavnou charizmou kongregácie Tešiteľov je potešovať – poskytovať útechu. Latinské slovo „con-solatio“, utešovanie, vyjadruje obraz „bytia spolu v samote“ (por. Spe Salvi 38). Pretože poskytovať útechu znamená: podieľať sa na samote blížneho, byť s ním v jeho utrpení a posilňovať ho.
Ústrednou témou spirituality tešiteľov je tajomstvo Gethsemanskej záhrady, teda tie okamihy Ježišovho života, v ktorých prežíval veľký strach a opustenosť pred svojím utrpením, ale aj úplnú odovzdanosť do Božej vôle, ako sa píše v evanjeliu podľa Lukáša:
Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním. Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ (Lk 22,39-46).
Z tajomstva Olivovej záhrady čerpajú Tešitelia dvojitú inšpiráciu. Na jednej strane sa snažia byť ako anjel, ktorý Ježiša potešoval. Na druhej strane by chceli napodobňovať Ježiša v jeho vrúcnej modlitbe a v úplnej oddanosti do vôle Božej. Charizma tešiteľov sa realizuje v dennej eucharistickej poklone, ktorá je chápaná ako spomienka na duševné muky Krista a v sprevádzaní ľudí v „Gethsemani dnešného sveta“.
Zakladateľ rehole Páter J. Litomiský píše: „Aké krásne je rozjímať a uvažovať o význame slov ‘potešovať Pána Ježiša’ v jeho tajomných Gethsemanských záhradách… Koľko biednych, hlboko hriešnych a zároveň obracajúcich sa duší potešilo Najsvätejšie srdce svojou dôverou v jeho nekonečné milosrdenstvo.“